Dvadsaťročný chlapec riaditeľom divadla!

0

Dvadsaťročný chlapec, Martin Benčič z Bratislavy, vlastní divadlo! Režíruje, hrá, spieva! A to všetko napriek jeho nízkemu veku.

„Som 20-ročný obyčajný chalan, ktorý sa odmalička venuje umeniu a hlavne divadlu. Svoje prvé predstavenie som urobil ako 5-ročný s deťmi z dvora pre susedov, ktoré som režíroval a „napísal (keďže som v tom období ešte veľmi písať nevedel). Popri tom som isté obdobie kreslil animované filmy a časom som sa dostal aj ku klasickému filmu, ktorému sa dnes kvôli nedostatku času nevenujem,“ vraví mladý režisér divadla tandem. Okrem hry taktiež spieva, rozsah jeho hlasu je takmer 3 oktávy!

Svoje prvé skúsenosti získaval počas navštevovania rôznych divadelných krúžkov, ktoré však rýchlo opúšťal. Sám toto obdobie opisuje ako „hrať sa“, a nie „hrať divadlo“

Ako 14-ročný zakotvil v Divadle Klasik, kde sa naučil len tomu najlepšiemu, najmä pod dohľadom Moniky Kovalčíkovej- Ondejkovej : „Mal som odjakživa šťastie na jedno, a to že som prakticky nepoznal hru, kde by som hral len vedľajšiu úlohu. Vždy som hral hlavné, hlavne záporné, a vedľajšie som mal maximálne popri nich. Niekedy som túžil zostať len v úzadí, ale poväčšine mi bolo povedané, že na to som príliš výrazný a bola by ma tam škoda. Viem, že to znie dosť narcisticky, ale snažím sa hovoriť tak, ako to hovorievali ľudia mne.“

Jeho sen, založiť si vlastné divadlo, sa uskutočnil v roku 2011. za dva roky účinkovania sa nazbieralo 30 členov- dobrovoľníkov, textujúcim slová z Maťovho pera. On sám totižto napísal všetky diela, ktoré hrajú, od klasických divadelných diel až po muzikály, texty piesní, komponovania hudby. Takisto sa venuje hraniu, režírovaniu, spievaniu, ktorý zároveň vyučuje: „Ako učiteľ dramatického krúžku v Centre voľného času na Štefánikovej 35. Tvrdím, že 97% ľudí sa dokáže naučiť spievať, pretože na naučenie spevu stačí mať hudobný sluch a ten takéto vysoké percento ľudí mám. Mnoho z nich ho však má potlačený. To som mal aj ja ešte pred pár rokmi, ale moja bývalá učiteľka spevu pani Mária Repková ma dokázala z tohto „hluchu“ dostať a keďže som k tomu začal aj komponovať hudbu, výrazne to môjmu sluchu pomohlo, čiže u väčšiny ľudí sa dá sluch do veľkej miery vycvičiť, pretože napr. ja osobne mám dnes tak citlivý sluch, že keď niekto vedľa mňa spieva falošne, mám z toho husiu kožu, hoci sa to mnohokrát snažím ovplyvniť…“

„Divadlo ma vždy lákalo pre svoju spontánnosť, otvorenosť, úprimnosť, priateľskosť i stres. Popri divadlu som sa venoval ešte filmu, ale nič ma nenapĺňa tak ako divadlo. Keďže som však veľmi aktívny človek, ktorý dlho neobsedí, nikdy nemôžem robiť len jednu vec – napr. herca. Vždy potrebujem popritom minimálne organizovať, režírovať alebo napísať to. Je to veľmi rôznorodé a hlavne, divadlo dáva možnosť realizovať sa veľmi širokému obzoru ľudí (aj keď si to neuvedomujú) a mnohokrát aj z menej sociálnych ľudí sa tam stanú spoločenskí zabávači. Divadlo je veľmi dobré na učenie nielen divadla, ale aj sociálneho života a ako človeka, čo sa venuje aj psychológii ma to vždy fascinovalo a fascinuje sledovať, ako medziľudské vzťahy fungujú, vyvíjajú sa a zošednievajú. Je to veľmi veľká dilema a asi nikdy ma to neprestane baviť. Chýbali by mi aj tie nervy, čo sú v divadle časté, pravidelné a veľmi intenzívne, keďže umelci sú citovo a pudovo založení ľudia. Nemôžem povedať, mnoho z nich je veľmi intleigentných, ale citová stránka veľmi výrazne zasahuje aj do súkromného života. Ja osobne sa snažím divadlo brať ako prácu, kde oddeľujem pracovné vzťahy od súkromných. Ja sa dokážem s tebou na skúške pohádať do krvi, ale ak som s tebou kamarát, mimo skúšobne sa na teba úprimne vrhnem a objímem ťa, pretože to bola práca a tá nemá právo zasahovať do nášho súkromného vzťahu. Snažím sa o to, aby toto dokázali všetci (alebo aspoň väčšina) v našom divadle. Bohužiaľ, niektorí ľudia to nedokážu pravdepodobne nikdy…“

Plán predstavení nájdete na: http://divadlotandem.meu.zoznam.sk/plan-predstaveni/

Viac informácií o Divadle Tandem: http://divadlotandem.meu.zoznam.sk/

Audio.sk
 
ZDIEĽAŤ