Predstavuje sa Vám čierna dvojka z The Silence!

Predstavuje sa Vám čierna dvojka z The Silence!
Ohodnoť tento článok

Vznikli len pred dvoma rokmi a už ich prirovnávajú k Depeche Mode. Miloš Miki Malovec a Albín Nemec zo skupiny The Silence žijú v mestách vzdialených od seba takmer 150 km, no napriek tomu tvoria skladby, ktoré si už po dvoch koncertoch publikum pospevuje. Dvojica, ktorá sa venuje výlučne synthpopovému žánru vznikla naozaj netradičným spôsobom – na internetovom bazáre. Spevák hľadal čiernu štvorku a nakoniec našiel klávesáka.

The Silence 1

Hneď ako sa mi na jednej z depešáckych party dostal do uší názov vašej kapely, evokovalo to vo mne skladbu Enjoy the Silence od Depeche Mode. Bolo vaším zámerom mať podobný názov skupiny, ako je ich kultová skladba?
Albín: Vôbec nie. Síce hráme v štýle podobnom Depeche Mode, no názov našej kapely nemá znieť prvoplánovo. Vyjadruje najmä to, o čom spievame – dušu kapely, nás dvoch. Je to naše logo.

The Silence tvoríte len vy dvaja. Vo dvojici fungujú aj mnohé iné formácie. No takmer vždy je za nimi tím ľudí.  Stačíte si na písanie textov a skladanie hudby sami dvaja?
Miki: Hudbu a texty si momentálne na 98% robíme sami. So zvyšnými dvoma percentami nám vypomáha bývalý člen kapely Radomír Remenár. Ide však skôr o pomoc s finálnymi úpravami.

Azda najväčší ohlas má po textovej stránke pieseň Spíš. Fanúšikovia ju titulujú slovom „bohovská“. Ktorý z vás k nej písal slová?
Albín: Song Spíš napísal práve spomínaný Rado Remenár.  Rovnako ako slová k posledným pesničkám. Ja a Miki sme zase písali texty k našim prvým skladbám. Prekonať Rada je veľmi náročné, lebo píše hlboké a silné texty. A trvá mu to podstatne kratšie ako nám dvom. Ja sa zameriavam viac na spracovanie a tvorbu hudby. Miki na spev a jeho prevedenie.

Vraj si pri počutí vašich skladieb ľudia myslia, že je to nová skladba od Depeche Mode. Je to pre kapelu defekt alebo skôr kompliment?
Albín: Samozrejme, berieme to skôr ako kompliment. Sme ich hudbou ovplyvnení. Je to pochopiteľné, veď obaja sme s hudbou Davea, Martina, Alana a Andrewa vyrastali. Málokto však vie ich štýl napodobniť. No v každom prípade to nie je náš účel. Poteší nás ak nám niekto zloží takúto poklonu, ale rozhodne nechceme znieť ako Depeche Mode. Na tých nemá nik.
Miki: Nechceme, aby si nás publikum škatuľkovalo ako niekoho, kto chce Depeche Mode imitovať.
Albín: Je zrejmé, že kapely a ich členov, ktorí vyrastali na hudbe Depeche Mode, to vždy ťahalo k štýlu synthpop a vychádzali z neho. Zvuk je preto v niečom podobný. Asi sa tomu vyhnúť nedá.

Vaša hudba znie v niektorých momentoch dosť temne. Odzrkadľuje to váš súkromný život?
Miki: Spočiatku som do textov vkladal úlomky z mojich predošlých vzťahov. To robí každý druhý autor. Do slov piesní vyexportuje všetky svoje problémy, nálady, myšlienky, city, búrlivé rozchody, lásky…
Albín: Sme ovplyvnení hudbou osemdesiatych rokov. V skladbách je to počuť, a možno je to nakoniec aj dôvodom, prečo znie naša hudba melancholicky. V mojom prípade je to tak trochu melanchólia za tými rokmi. Pre mňa to boli lepšie časy –  najmä hudobne.

Väčšina vašich textov je v angličtine. Znie synthpop v podaní Slovákov lepšie v angličtine než v slovenčine?
Albín: Slovenčina je trošku ťažia na synthpopový žáner. Anglické texty sa nám vkladajú lepšie do hudby, ktorú robíme.
Miki: Závisí to od jednotlivých skladieb. Pesnička Deň, čo deň alebo skladba Spíš si slovenčinu jednoducho žiadajú. Pri ostaných sme plynulo prešli na angličtinu. Zároveň nás motivoval ohlas ľudí zo zahraničia, ktorí chceli slovám rozumieť. Chceme, aby naša hudba bola prístupná aj širšiemu publiku, nie len tomu domáceho. Ako spevákovi mi angličtina vyhovuje viac – lepšie sa mi v nej spieva. Chceme ísť touto cestou.

Keď som Albínovi navrhla, aby sme rozhovor urobili v British Rock Stare, hneď na to reagoval. Vraj ste tu mali svoj druhý koncert. Aké ohlasy ste však mali od publika po prvom koncerte The Silence?
Miki: Prvý koncert sme mali minulý rok v auguste – v trnavskom amfiteátri. Ako ste spomenuli, druhý, a zároveň prvý väčší koncert sme mali v bratislavskom British Rock Stare. Publikum bolo fantastické – bavilo sa, tancovalo. Dokonca som zachytil na videu, ako si niektorí so mnou spievali naše pesničky.  Hrali sme aj Depeche Mode. Nemusím ani komentovať, že na ich skladby sa publikum chytalo najviac. Prekvapilo nás, že pri tých našich bola reakcia podobná. Bol to super pocit, mať už po druhom koncerte takúto odozvu od publika. Aspoň vidíme, že ľudia našu hudbu počúvajú.

Tentokrát začnem trošku zoširoka – Depeche Mode sú z Basildonu, The Beatles pochádzali zase z Liverpoolu. Obe spomenuté kapely si vytvárali svoje základne fanúšikov priamo v domácich mestách. Albín, vy ste zo Žiliny, a Miloš, vy z Trnavy. Ako funguje vaša spolupráca?
Miki: Osemdesiat percent našej práce prebieha cez internet, a zvyšných dvadsať je obdobie, kedy sme v štúdiu. Pracujeme na skladbách, a dochádza ku konečnej mixáži a finálnym úpravám, dozvučuje sa.
Albín: Inak je to nekonečné posielanie nápadov a dolaďovanie. Všetko nadiaľku.

Ako sa teda dali dokopy členovia The Silence?
Miki: Už pred pôsobením v The Silence som sám pripravoval nejaké materiály. Samého ma ale nebavilo. Na bazos.sk som napísal inzerát – spevák hľadá čiernu štvorku.  Vedel som, že neurobíme dieru do sveta, ale za pokus to stálo. Najskôr sa ozval jeden chalan z Levíc. On mal len reči, a ja pretelefonovaný paušál. Chcel to „vypeckovať, no skutky žiadne. O dva týždne neskôr sa ozval Albín. Dohodli sme sa, stretli v Trnave, pokecali sme…
Albín: Náhoda, práve vtedy som zase ja hľadal speváka do jedného projektu.

27. októbra ste na Facebooku napísali že už sú to dva roky odkedy ste dokončili svoju prvú skladbu. Koľko ich už máte na konte?
Albín: Teraz máme dvanásť skladieb a pripravujeme ďalšie.

To je pekné číslo už aj na cédečko, nie?
Albín: Pre nás je to ešte málo. Medzi tvorbou našich skladieb sú totiž dlhšie časové rozstupy. Hoci je komunikácia cez internet efektívna, na skladbách pracujeme sústavne. Sadnem si za klávesy, skúšam melódiu, ktorú mám v hlave.

Vidieť u vás silný vplyv Depeche Mode nie len v hudbe, ale aj na osobnom štýle.
Miki: Rád nosím čiernu. No s vlasmi toho veľa nenarobím. Teraz ich mám pristrihnuté, ale keby ste sa pozreli na môj občiansky preukaz spred niekoľkých rokov… Skôr som sa podobal na člena Back Street Boys.

Kedy sa vám ich hudba po prvýkrát dostala do uší?
Miki: Ešte predtým, ako som hrával v skupine Confide. Ako desaťročný som dostal od staršieho bratranca nahratú kazetu s albumom Music for the masses. Nenosil som však ani čierne linky, ani nalakované nechty. No striktné delenie na metalistov a depešákov sa veru nosilo – si metalista alebo depešák – znelo vtedy na sídliskách. Ja som povedal „depešák“, takže metalisti ma medzi seba rozhodne nechceli.
Albín: Ja asi od dvanástich rokov. Keď tak nad tým uvažujem, prvýkrát som počul platňu Singles 81-85.

Depeche Mode je pre fanúšikov asi viac ako len obľúbená kapela. Mnohí hovoria dokonca o kulte, či náboženstve. Akú hudbu počúvate vo voľnom čase?
Miki: V aute mám naladené Fun Radio. Ako inak, v práci stále počúvam The Silence.

Ako sa počúva vlastná tvorba?
Albín: Pravdaže, aj ja si prehrávam naše piesne. Spätne si v hlave robím sebakritiku – hľadám, čo by sa na pesničkách dalo ešte zlepšiť, respektíve v celej našej tvorbe.
Miki: Počúva sa to celkom dobre. Kolegovia sa na mne permanentne bavia. Miki so slúchadlami v ušiach počas zmeny, klasika – vlastný svet. Pokrikujem a tancujem si popri tom.

Ďakujem za rozhovor.

Autor: Henrieta Mihalková
Zdroj:  Facebook/The Silence

The Silence - aj s bývalým členom

Otázky od fanúšikov pre kapelu The Silence:

Kde kapela The Silence vystúpi najbližšie?
The Silence: Najbližšie to bude šiesteho decembra. Po mnohých odrieknutých koncertoch si konečne zahráme vo Vinulíku v Hlohovci. Už sa veľmi tešíme.

Akú techniku používate?
The Silence: Miki používa syntetizátor Korg Triton, Albín Korg Kronose.

Ktorá skladba bola vašou prvou?
The Silence: Naše pôsobenie sme odštartovali skladbou Like rain, ktorá je osobná najmä pre Albína, ktorý zložil jej text.

Aké tučné sú vaše kontá?
Miki: Zlatokopky nemám rád.

Kde sa vám hralo najlepšie?
The Silence: Vzhľadom na vysoký počet našich vystúpení, sa nám dosiaľ najlepšie hralo k British Rock Stare v Bratislave.

Chystáte nové videoklipy?
The Silence: Chystáme ich minimálne tri. Sami uznávame, že sme sa tejto stránke veci príliš nevenovali. Nové videoklipy by mali byť ku skladbám Deň, čo deň, In the depths, a k novej pripravovanej piesni  Game.

Plánujete naspievať aj iné skladby od DM alebo od iných skladieb tohto štýlu?
The Silence: Na koncert v Hlohovci chystáme skladbu od Oceánu konkrétne pripravujeme skladbu Prázdna ulica. Inak hráme len vlastné skladby a prevzaté piesne sú určené len na live koncerty.