Rozhovor s Hogo Fogo Jazz Quintet!

0

Hogo Fogo Jazz Quintet je mladá martinská kapela jazzových duší, ktoré vedia spríjemniť prostredie v spoločnosti kvalitnej hudby. Music-zone Vám prináša rozhovor s nimi:

Máte nejaký zaujímavý zážitok z koncertov?

Keďže tých koncertov bolo naozaj neúrekom za posledné dva roky, čo sme sa ako tak stmelili, je ťažké vybrať to najlepšie/najhoršie. Samozrejme, že najradšej spomíname na tie krajšie chvíle. Myslím, že najväčším zážitkom bol pre nás postup do finále súťaže Nové tváre slovenského jazzu 2011, ktoré každý rok organizuje Slovenská jazzová spoločnosť pod patronátom Petra Lipu. Dozvedeli sme sa o tejto príležitosti niekde na internete. Dva víkendy po sebe sme sa stretli v jednom nahrávacom štúdiu, kde sme dali dokopy pár reprezentatívnych kusov a poslali. Nemali sme veľké očakávania, ale tajne sme verili, že by to aj mohlo vyjsť. Netušili sme, aká je konkurencia. Jedného rána som šiel ako tradične na internet skontrolovať maily a zbadal som tam jeden od nich. Klikol som naň, bol tam zoznam postupujúcich kapiel do veľkého finále. Keď som medzi nimi zbadal nás, zmocnila sa ma neuveriteľná radosť a okamžite som kontaktoval všetkých členov kapely. Bola to pre nás veľká česť a obrovské zadosťučinenie. Na súťaž sme cestovali ešte ako Quartet spoločne jedným autom. A ten najväčší zážitok? Počúvali nás a hodnotili osobnosti ako Peter Lipa, Gabriel Jonáš, Matúš Jakabčic, Radovan Tariška a podobne. Príležitosť hrať pred najväčšími osobnosťami slovenského jazzu veru nemáte každý deň. Táto skúsenosť nám v mnohom otvorila oči. Najmä v tom, ako sa hovorí, že človek zistí, že čim viac vie, tým má pocit, ze vie stále menej. Myslím, že toto je určite TOP zážitok našej krátkej púte.

Skladá sa Váš repertoár aj z vlastnej tvorby?

Túto otázku nám často kladie množstvo ľudí. Najmä tí, ktorí do jazzu moc nevidia a majú ho radi len preto, že sa im páči, že je im sympatický. Pred muzikou, akou je jazz, máme obrovský rešpekt. Na to, aby sa niekto stal tvorcom jazzovej muziky, musí mať množstvo skúseností, odohraných koncertov, preluskaných jazzových štandardov. Našou momentálnou „politikou“ je, že načo komponovať vlastné veci, keď je také ohromné množstvo jazzových štandardov, ktoré dokážu zaujať a mnoho ľudí ich ani nepozná. Veď len my z nich poznáme len kvaku v mori. Je ich neúrekom a sú krásne. Preto nemáme momentálne vlastnú tvorbu. Okrem toho je u nás zaužívaný akýsi mýtus, že akonáhle niekto skladá vlastné skladby, je považovaný za umelca. Ale nie každý dokáže oceniť umeleckú hodnotu diela. Vlastná tvorba je súčasťou spomínaných jazzových štandardov. Tie si upravujeme a interpretujeme spôsobom nám vlastným. V podstate z nejakých 60-70 percent je to akási forma vlastnej tvorby, ktorú tvoria improvizácie na dané témy a celkové poňatie skladby. Akási hudobná dramaturgia 🙂

Ak nie chystáte sa niekedy vydať vlastné CD?

Jedno sa nám už podarilo vydať ešte vo formácii Hogo Fogo Jazz Trio – saxofón, klavír, bicie. Nahrávali sme to v naozaj skromných podmienkach na našej skúšobni (ak by Vás zaujímalo, ako vyzerá také improvizované nahrávacie štúdio, dajte si do Youtubu „Hogo Fogo Jazz Trio – Entertainer“), tam sú fotky z tohto legendárneho nahrávania. Bol po ňom celkom dopyt zo strany našich priateľov a fanúšikov. No ale keďže sme už Quitet, pribudla basa a trúbka, uvažujeme, že by nebolo zlé si to zopakovať, ale tentokrát v profesionálnejšom štúdiu. Mnoho ľudí sa nás na to pýta a čím viac nás budú hecovať, tým skôr sa do toho pustíme. Predpokladáme, že do konca roka niečo spáchame. Určite o tom dáme vedieť. Aj o krste. Inak to naše prvé CD sme krstili v martinskom podniku T-klub, kde bola vtedy ozaj vynikajúca atmosféra. Tá práva orechová, ako sa na krste patrí. Pokrstené CD sme samozrejme hodili do davu. Chytila ho naša známa 🙂

Máte svoje obľúbené koncertné miesto?

Dovolím si tvrdiť za celú našu kapelu, že naším obľúbeným koncertným miestom sa stala Vinotéka Sommelier v Martine na Ľadovni, kde sme už odohrali 4 koncerty a v júli sa chystá ďalší, piaty koncert. Najmä preto, že je tam vždy úžasná komorná atmosféra a magické spojenie 3 elementov: jazz, víno a pekné ženy 🙂 Majiteľ, Peto Paulovič, je úžasný človek a skvelý hostiteľ, ktorý sa vždy o nás na úrovni postará. Atmosféru, aká býva tam počas koncertov, prajem každej kapele. Uvoľnená, priateľská, domácka. No comment. Na jedničku. Určite dáme vedieť o chystanom júlovom koncerte na našej faceboovskej funpage.

„Rockový hudobník hrá 3 akordy pre 1000 ľudí, jazzový 1000 akordov pre troch ľudí“ – platí to aj pre Vás? Akú máte návštevnosť koncertov?

Samozrejme, že to platí aj pre nás 🙂 Je to porekadlo dôverne známe medzi všetkými jazzmanmi. Ale na druhú stranu musím dodať, že máme aj pár skladieb, kde sa hrajú 2-3 akordy, ale to je skôr výnimka. V tomto prípade ide najmä o jazz-rockové skladby. Snažíme sa kombinovať náš repertoár, aby si na svoje prišlo čo najväčšie spektrum poslucháčov. Niekomu sa páčia nádherné a sofistikované harmónie, niekto má skôr radšej našliapaný swingový rytmus atď atď. Každopádne by som rád vyjadril názor, že mám pocit, že čoraz viac ľudí, mladých ľudí, začína objavovať čaro jazzu. Akoby sa ho báli, ako by mu nedôverovali, ako keby ho odsudzovali ešte pred samotným prvým živým kontaktom. Po zrútení akýchsi predsudkov ľudia zisťujú, že táto muzika je úplne neškodná, ľahko stráviteľná, pre ušné bubienky nesmierne príjemná a radosť a úsmev na tvári vyvolávajúca. Myslím, že už bolo dosť rýchlokvasených popových hviezdičiek. Verím, že ľudia začnú oceňovať kvalitu a umenie pred masovou manipuláciou médiami, ktoré určujú, čo je IN a čo nie.

Aké máte plány na toto leto?

Je to dobrá otázka. Najradšej by sme hrali. Aspoň raz-dvakrát do týždňa. Celkom sa nám to darí momentálne. Pred 2 týždňami sme hrali na jednej gastronomickej show v Nízkych Tatrách, minulý týždeň na Dňoch mesta Martin, budúci piatok hráme na recepcii v Slovenskom komornom divadle v Martine, kde sa bude krstiť kniha Jula Ondreja, o týždeň na to v Trenčíne na akcii našich kamarátiek – Letný pobyt s brušným tancom a podobne. Júl a august ešte nemáme pokrytý, ale postupne pribúdajú ponuky a akcie. Ale napr. saxofonista Juraj plánuje isť do Viedne na pár týždňov privyrobiť si, uvažovali sme aj o týždennom výlete do Chorvátska na vlastnú päsť. Človek nikdy nevie. Mnohokrát sme spontánni a reagujeme na ponuky a nápady veľmi pružne. A to je veľmi fascinujúce.

Stotožňuje sa žáner, ktorý hráte a ktorý počúvate? Akým štýlom sa jednotlivo venujete?

U nás piatich je to dosť individuálne, mám taký pocit. Začnem teda mnou (Marko). Ja zbožňujem dva žánre. Prvým je klasická hudba, druhým jazz. Neexistuje, aby neprešiel jeden jediný deň bez toho, aby som si nevypočul pár skvostov z oboch žánrov. Rovnako chodím pravidelne na koncerty tu v Bratislave, keďže tu pracujem. Hlavne štvrtky do Slovenskej filharmónie a na jazzové koncerty, ktorých je v Bratislave ako maku. Saxofonista Juro Glonek počúva okrem jazzu elektronickú hudbu a to hlavne na odreagovanie sa. Je fanúšikom Prodigy a nenechal si ujsť ani jeden ich koncert naživo tu v Bratislave. Mnohokrát počas cesty na nejaký koncert počúvame v aute napr. spomínané Prodigy. Bubeník Matej rád počuva jazzík, ako inak, ale aj vďaka tomu, že pôsobí paralelne v kapele Oravia, má rád Deep Purple – hrajú Deep Purple Revival. Basák Adrián Simonides má rád všeho všudy, ale skôr tvrdšiu muziku, okrem toho hrá v kapele Bačova Fujara, kde chalani hrajú alternatívny rock. A najmladší člen kapely, trubkár Juraj Haluška má rád jazzík celým svojím srdcom. Na svoj vek (18) ma skvelý prehľad o jazzových štandardoch a sme mu vďačný za to, že hrá s nami v kapele.

Čo by ste odkázali svojim fanúšikom a čitateľom hudobného portálu music-zone.eu?

Fanúšikom by sme radi poďakovali za to, že nás počúvajú a podporujú, bez nich by to nemalo zmysel. Však čo je krajšie ako odmena v podobe napríklad potlesku za svoj výkon. To je krásny pocit na nezaplatenie. Tých známych 5 minút slávy, ako raz povedal jeden slávny muž. Taktiež by sme im radi zapriali veľa dobrej muziky. Nech počúvajú to, čo sa im páči a nie to, čo práve letí a čoho sú plné média. To je poväčšine odpad. Nechcite, aby som komentoval slovenskú popovú scénu. A hlavne, nebojte sa jazzu. Má vám veľa čo ponúknuť, je neodolateľný a šarmantný. Ak sa vás raz zmocní, už niet úniku. Na záver už len jediné: Life is JAZZ.

ZDIEĽAŤ