Úspech je ako lavína: James Dean baletného sveta Sergej Polunin a írsky pesničkár Hozier 

0
33
views

Pesničkár Hozier – Andrew Hozier-Byrne – vydal prvý singel v roku 2014. Pieseň Take me to church ho preslávila doslova “overnight” a stačil mu presne jeden víkend na to, aby si tento mladý Ír odniesol platinovú dosku. Za necelých dvanásť mesiacov videlo na kanáli Youtube pieseň viac ako 12 miliónov ľudí. V súčasností je ich viac než 540 miliónov. Spevák z mesta Bray zobral svet útokom nielen spomínaným singlom, ale celým albumom, ktorý nesie spevákov umelecký pseudonym. 

Reklama

„Táto pieseň vyjadruje, čo pre mňa znamená byť človekom, o tom, aké je to ľúbiť niekoho ako človeka, a o tom, že organizácie, ktoré by toto podkopávali, podkopávajú prirodzenú súčasť bytia. Ak vás uráža alebo znechucuje obraz dvoch bozkávajúcich sa ľudí, ak vás toto viac znechucuje než násilie, tak si myslím, že by ste sa mali lepšie pozrieť na svoje hodnoty. Nemyslím si, že by mala vznikať akákoľvek kontroverzia okolo základných ľudských práv a rovnakého zaobchádzania s ľuďmi,“ povedal charizmatický spevák na margo svojho videa. Po premiére videoklipu, v ktorom sa v hlavných úlohách predstavili írski herci Brendan Canty a Conal Thomson, sa z piesne stala akási neoficiálna hymna LGBT komunity.

Táto pieseň však inšpirovala aj ďalšieho mimoriadneho umelca – tanečníka a svetovú hviezdu Sergeia Polunina. Tanečník, rebel, enfant terrible či James Dean baletného sveta – tetovaniami posiaty Sergei Polunin. Párty, problémy s drogami a zároveň tanečný talent, aký sa narodí raz za storočie. Spolu s režisérom a známym umeleckým fotografm Davidom La Chapellom posunuli pieseň írskeho pesničkára do úplne nového kontextu. Skladba Take me to church sa v podaní Sergeia Polunina stala jeho osobnou výpoveďou a existenčnou drámou. Mladý tanečník v tom čase bojoval nielen so svojimi démonmi, ale aj s profesionálnou a životnou krízou. V čase, keď videoklip vznikal, plánoval ukončiť tanečnú kariéru. Take me to church malo byť jeho posledným tancom a rozlúčkou s touto profesiou. Video videlo takmer dvadsaťjeden miliónov ľudí a od istého momentu sa stal Sergei Polunin centrom pozornosti verejnosti a médií. Priaznivé ohlasy, prichádzajúce z celého sveta, tanečníka našťastie presvedčili, že svojím tancom má ešte čo ponúknuť.

Režisér a dokumentarista Steven Cantor sa o jeho neľahkej životnej ceste rozhodol nakrútiť dokumentárny film s príznačným názvom DANCER. Gabrielle Tana, ktorá dokumentárny film DANCER produkovala, ho na Polunina upozornila ako prvá. Prezentovala ho ako tanečníka svetového formátu, ktorého úspešný režisér musí spoznať. V rozhovore pre BUILD series uviedol, že ho inšpirovala osobnosť Sergeia Polunina. Očakával tvrdého, arogantného chlapa, ale Polunin ho svojím vystupovaním a prístupom prekvapil. Opísal ho ako citlivého, inteligentného a veľmi emocionálneho umelca a človeka, ktorého príbeh by mali ľudia poznať.

Reklama

Dokumentárny film DANCER mapuje život tohto výnimočného tanečníka od detstva, rodiny, ktorá trpela nedostatkom, aby Sergei mohol študovať balet najprv v Kyjeve a neskôr v Londýne, kde bol od trinástich rokov odkázaný sám na seba. Rozvod rodičov, ktorí nezvládli odlúčenie, a osamelosť, ktorú pod vplyvom okolností prežíval, ho dohnali do problémov, s ktorými sa musel sám vyrovnať.

Premietanie dokumentárneho filmu DANCER sa uskutoční 26. septembra v Sále opery a baletu Slovenského národného divadla. Sergei Polunin sa na premietaní nielen osobne zúčastní, ale zatancuje  aj dve sólové choreografie – Silent Echo a zmieňovanú Take me to church.

Ďalšie zaujímavé články: