Andrea Zimányiová – Držím sa hesla, ktoré zaznieva v piesni od Édith Piaf – Nie, neľutujem nič!

1
126
views

Slovenská šansónová republika ťahá vo svete komercie za kratší koniec. Stále sa však nájdu interpreti, ktorí dokážu verejnosť hladnú po kúsku francúzskej atmosféry nakŕmiť svojim prejavom. Bezpochyby k nim patrí Andrea Zimányiová, nazývaná tiež kráľovnou šansónu. Talentovaná speváčka známa zo spolupráce s Gustav Brom Big Band, či ako polovica dua Zimányiová & Burian. Do svojho spevu vkladá celé svoje vnútro, čo je zjavné aj pri počúvaní jej najnovšieho albumu Okno do duše, s ktorým aktuálne koncertuje v slovenských mestách.

Sála kultúrneho domu bola plná nadšených priaznivcov, z ich rozhovorov sa dalo ľahko odčítať, že takmer dvojhodinový koncert si prišli vychutnať a nedočkavo sedeli na svojich sedadlách.

Dve hodiny svojej duše nám Andrea ukázala bez pretvárky. Už na samom začiatku, za znenia nahrávky jej detského prevedenia piesne Uliana krásna panna, nabral koncert tú správnu čarovnú a osobnú atmosféru. Ľudia sa každým tónom nasledujúcej skladby Len pár chvíľ  (ktorá je prvou skladbou albumu) čoraz viac usádzali do pohodlia sedadiel a tóny nechali plynúť sálou.

Vietor do melodických plachiet nabrala skladba La citadelle, prvá spievaná po francúzsky a hneď s rytmom, ktorý nenechal nikoho chladným. Andrea Zimányiová nepatrí k umelcom, ktorí svoju hudbu tvoria prvoplánovo. Napokon na album sme čakali 17 rokov jej profesionálnej kariéry. Každá skladba je premyslená, texty nesú v sebe potrebu zamýšľať sa, vnímať každé slovo. Album Okno do duše nemôžete počúvať ako prílohu. Musíte si sadnúť s pohárom dobrého vína, vyložiť nohy a žiť pre ten okamih. V takej chvíli si môžete vychutnať pieseň Adila s refrénom v arabčine, ktorá sa na aktuálne dianie vo svete pozerá z pohľadu človeka, ktorého sa udalosti rezonujúce spoločnosťou priamo dotýkajú. Adila je pre ľudí s otvoreným názorom, bez predsudkov, ktorí empatiu chápu, cítia a neboja sa ju prejaviť. A takí na tomto koncerte boli, čo dosvedčili nadšeným potleskom.

Čarovná skladba z pera dvojice Zimányiová/Burian, ktorá sa objavila aj vo filmoviedke Dušičky seniorov, s názvom V povetrí, priniesla so sebou do koncertnej sály zimomriavky. Po krásnom akordeónovom sóle Viliama Majera svojim refrénom a jeho výškou vrcholila a z potlesku prítomných sa dalo cítiť, že by zopakovanie skladby nebolo zlým riešením. Vraciame sa k francúzštine piesňou s nádychom štýlu Lary Fabian. Je mi chladno, alebo J´ai froid dedans začala jemne a celkom nenápadne, kým sa Andrea „neohriala“ a neukázala, čo dokáže so svojim hlasom a miestami sa zdalo, že na javisku nechá dušu. Aby zo svojho vnútra nevydala príliš, koncert obzvláštnila o pieseň s vtipným názvom Je suis sourde, a teda Som hluchá, od zoskupenia Paris Combo.

Andrea Zimányiová sa na svojom albume a napokon aj počas koncertu môže pochváliť skladbou, ktorú jej darovala Adriena Bartošová. Zhudobnená báseň z pera Milana Rúfusa preložená do francúzštiny pod názvom La recherche du Pére (Hľadanie rodiča)je krásna melodická valčíková pieseň, ktorú veľmi vkusne opäť dopĺňa akordeónové sólo, ktoré je citeľné v celom albume.

Ak táto pieseň prítomných rozcítila, ďalšou sa zaručene prebudili z letargie. Veď ako inak? Na scénu prišla duša Edith Piaf a jej Mon manège à moi (Tu me fais tourner la tête) sa stalo životabudičom. Na pódiu bola radosť, smiech, energia a oslava života a lásky. Andrea sa so svojimi divákmi hrala hru s emóciami a následne na scénu s ľahkosťou priviedla Ľahulinkú od autorov Melkovič/Štepka. Takto rozcítených divákov nechala speváčka „s jej chlapcami“, ktorí zahrali inštrumentálnu skladbu Juraja Buriana Obsession, v ktorej okrem jeho gitarového umenia vynikol talent Antona Zajačeka, ktorý svoje bicie skutočne vášnivo ovláda. Koncert sa plynutím nezastaviteľného času dostal do svojej druhej polovice a na scénu sa vrátila Andrea Zimányiová, s čiernou šatkou voľne položenu na pleciach. Tá sa stala súčasťou krásnej Bohémienne, ktorú milovníci muzikálu Notre Dame de Paris poznajú.

Táto skladba dovolila naplno vyniknúť talentu Tamása Beliczu, ktorého basové vyhrávky nemohli zostať pozornému uchu nepovšimnuté. Rovnako ako Andreina hra na zvonkohre, ktorou nasledujúca skladba získala určitú nostalgickú detsky jemnú príchuť. Nie je tajomstvom, napriek tomu nie každý vie, že Andrea Zimányiová vyrastala bez otca. Nebyť tejto smutnej súčasti jej života, nevznikla by skladba Tebe (z pera Zora Laurinca), ktorá je venovaná jej otcovi a je akousi výpoveďou dieťaťa, z ktorého sa rokmi stáva silný človek s nohami pevne položenými na zemi. Človek, ktorý na záver priznáva, že mu je už tento chýbajúci vzťah ľahostajný „Zľahostajnievam, ocko..Je to tak…“ Akoby Andrea nechcela nechať svojich poslucháčov v melanchólii, prichádza s hravosťou a veselosťou. Na rozcítenosť tak zabudnete s Oblivion, pri ktorej iba s problémom nelúskate prstami do rytmu.

Cez francúzsku Voler la nuit (od Liane Foly) sme sa dostali k slovenčine. Veselá pieseň V malých baroch, ktorej originálny názov je Les Petits Bars od La Baronne bola nabitá optimizmom, donútila prítomných usmievať sa, zabudnúť na starosti, radovať sa a smiať.

Kone – obľúbená pieseň Jozefa Bednárika, ktorý Andreu miloval a skladbu jej vybral, aby ju dostala bližšie medzi ľudí. A rozhodnutie to napokon bolo neomylné. Kone nie sú ľahko čitateľnou piesňou. Ak sa do nej započúvate, hľadáte………………………………………….. možno seba.  Andrea to s touto skladbou vie, v jej podaní má nezameniteľné čaro. Veríte jej, keď spieva „a ja som žila nie dosť a spievala nie dosť…“ Chvíľu ju nechala doznieť v ušiach prítomných, vypočula si hlučný potlesk a z rukáva následne vytiahla tromf.

Erik Dimitrov rozozvučal svoje klávesy a sálou sa ozvalo tiché hmmmkanie. Na scénu vošla Je suis malade, nádherná, citlivá a smutná francúzska skladba o bolesti a sklamaní. Priam povinná výbava v znalosti fanúšika francúzskej hudby. Nie každý dokáže zaspievať túto náročnú skladbu Lary Fabian (autorom a pôvodným interpretom je Serge Lama) . Nie je to však prípad Zimányiovej, ktorá ukázala bezchybné prevedenie, tóny s istotou triafané priamo do čierneho, sólo bez hudobného doprovodu, bez mikrofónu, s citom. Tak bravúrne zaspievaná skladba dokázala, aký talent sa pohybuje na slovenskej hudobnej scéne.

Záver patril optimizmu Orchestra z malého mesta, kde sa snúbi humor, radosť a láska k životu, k malým obciam, v ktorých ľudia žijú vo vzájomnej harmónii. Jednou z nich je Zeleneč, o ktorej sa spieva, v ktorej môžete zažiť šansónový večer Jožka Bednárika, stretnúť ľudí, ktorí tak naozaj držia spolu. A vraj tam majú úžasné pagáče!

Ak boli počas celého koncertu všetci pevne prikovaní k svojim sedadlám, jeho záver patril celému 6-člennému zoskupeniu, ktoré sa na pódiu klaňalo a diváci postojačky a s hlasným potleskom ďakovali. Za odmenu si vypočuli prídavok notoricky známej Champs Élysées, aby sa následným opakovaným hlasným potleskom rozlúčili s Andreou Zimányiovou a jej hudobníkmi.

Album Okno do duše bol predstavený v ďalšom z koncertných miest, ktoré neustále pribúdajú. Ak od koncertu očakávate veľkú šou, buďte doma, prepnite na niektorý hudobný kanál. Ak chcete pookriať, doplniť energiu, načerpať sily a trebárs zabudnúť na rannú hádku s partnerom, choďte na Okno do duše Tour 2017 a žite.

Kto tento album s dvomi súkromnými nahrávkami z detstva a s jedenástimi kvalitnými piesňami, z ktorých snáď ani nie je možné vybrať tú jednu najobľúbenejšiu, ešte vo svojej hudobnej knižnici nemá, nestráca život. Stráca umelecké poznanie. O kráse, o živote a láske…

Andrea Zimányiová sa narodila 21. apríla 1983. Jej prvotina, album Okno do duše uzrel svetlo sveta na krste dňa 24. júna 2016 . Pokrstil ho Vašo Patejdl dažďovou vodou. Skladbu tvorí spolu 13 piesní, z nich dve sú nahrávky ľudových piesní z detstva samotnej speváčky. Na albume sa podieľali: Andrea Zimányiová – spev, Juraj Burian – gitara, Erik Dimitrov – klavír, Juraj Griglák – basa, Anton Zajaček – bicie, Viliam Majer – akordeón. Album obsahuje texty k piesňam, doplnené o fotografie z oka Petra Frola. Na textoch piesní spolupracovali Zoro Laurinc, René Parentin a Didier Rogasik. O grafiku sa postaral Matúš Kišša. Album kúpite v každom dobrom obchode, počas koncertu a na webe andreazimanyiova.sk.

Čím by si prilákala verejnosť na svoje koncerty?

  • Koncertný program pozostáva hlavne z piesní z môjho nového sólo albumu. Nesú sa v šansónovo-jazzovo-worldmusic duchu. Piesne sú popretkávané aj mojimi obľúbenými šansónmi, ktoré spievam už niekoľko rokov. Nájdete tam aj klasiku ako Édith Piaf či Laru Fabian. Ako hovorí publikum, ktoré si už vypočulo tento koncertný program: ak hľadáte pohladenie pre dušu, možnosť oddýchnuť si od každodenných starostí, trošku si poplakať aj sa zasmiať, priďte!

Čo ťa inšpirovalo k vydaniu albumu?

  • Hlavne vek! Mam už tri roky po tridsiatke a doteraz som nevydala sólo CD. So skupinou Margot máme na konte dva albumy, ale nikdy sa mi nepošťastilo nahrať si vlastné CD. Dospela som do momentu, kedy som si uvedomila, že sa nemám spoliehať na „samaritánov“ a album som si zafinancovala aj vydala sama. Samozrejme za pomoci mojej kapely, vynikajúcich autorov a dobrých kamarátov, by sa mi to nepodarilo. Všetko bolo pre mňa nové, hlavne riešenie tých nemuzikantských záležitostí. Budúci album sa bude rodiť hádam ľahšie. Nahrávanie tohto konkrétneho trvalo pol roka.

Ako vnímaš slovenskú šansónovú komunitu?

  • Nie je veľká, čo by mohla byť pre mňa aj výhoda /smiech/.  Pred rokom vznikla nová súťaž v spievaní šansónov- Šansónová Ľalia, kde som bola členkou poroty, a musím skonštatovať, že nám vyrastá nová silná šansónová generácia.

Ktorý je tvoj najobľúbenejší interpret a pieseň?

  • Je toho viac. Spevácky najviac uznávam Kurta Ellinga a z našich končín Dana Bártu.

Čo počúvaš v aute?

  • V aute mi najčastejšie hrá Pink Floyd.

Ak by si mala jedným slovom popísať svoj album, ktoré by to bolo?

  • Konečne! /smiech/

Je niečo, čo v súvislosti s tvojou profesionálnou dráhou ľutuješ?

  • Držím sa hesla, ktoré zaznieva v piesni od Édith Piaf – Nie, neľutujem nič. Je to mozaika môjho speváckeho vývinu a všetko malo svoj zmysel. Vždy som bola zástanca hesla „pomaly ďalej zájdeš“. A myslím si, že vtedy nadobudne umelec istý nadhľad, pokoru a neberie sa príliš vážne.

Ktorá skladba z albumu je ti najbližšia a prečo?

  • Všetky skladby sú starostlivo vybrané. Niektoré kapely pod nátlakom deadlinu veľkých vydavateľstiev nahrajú na album aj skladby, ktoré sa nazývajú aj ako „vata“, tzn. skladby do počtu. Ale myslím si, že na tomto albume má každá skladba svoj zmysel, svoj príbeh a tomu som prispôsobila dramaturgiu albumu.

Je niečo na čo si v hudobnom priemysle nebola pripravená?

  • Ako som spomínala, keď ide umelec krôčik po krôčiku, tak ho neprekvapí takmer nič. Napríklad hviezdičky zo známych hudobných súťaží nie sú pripravené na negatívne stránky “slávy“, ako je bulvár alebo jednoducho závisť konkurencie. Keď sa z času na čas objavím v bulvári, že je mi vidieť spodné prádlo, tak sa nad tým len pousmejem a niekedy to aj zo srandy zdieľam na sociálnej sieti /smiech/.

Čo pre svojich priaznivcov pripravuješ v najbližšom období?

  • Hlavne chcem predstaviť album čo najviac poslucháčom na koncertoch. Pokračujeme v turné. Bude trochu rozťahanejšie, do konca roka chceme navštíviť čo najviac miest na Slovensku a dúfam, že aj Čechách, keďže tam ma nikto nepozná. Pretože pre tento účel vznikol album: aby ho počuli ľudia naživo.

Kde ťa budú môcť vidieť?

  • Termíny sa plnia za pochodu. Zatiaľ máme potvrdene:Malacky- 26.3.2017; Prievidza – 5. 5. 2017; Bratislava- Slovensky rozhlas – verejná nahrávka 24.05.2017; Pezinok – 14.5.2017 a Vráble – 10.12.2017. Máme v pláne ešte východné Slovensko a moju obľúbenú Žilinu.

Súťaž o 3 CD – Andrea Zimányiová – Okno Do Duše

Napíšte do komentárov pod článok tri skladby z albumu Okno Do duše. Traja z Vás vyhrajú CD Andrea Zimányiová Okno Do duše. Žrebujeme 31.3.2017 a výhercu zverejníme priamo na tejto stránke. Prajeme Vám veľa šťastia!

  • Le Ma

    tebe, adila a kone