Recenzie

Bring Me The Horizon – AMO: Ako dopadla táto razantná zmena štýlu? (recenzia)

Článok prečítate za: 3 min.

Skôr než začnem so samotnou recenziou, sú tu tri veci, ktoré by ste mali vedieť.

PO PRVÉ: That’s The Spirit je môj najobľúbenejší album od tejto kapely.
PO DRUHÉ: Všetko, čo kapela vydala pred ich albumom Sempiternal stojí podľa mňa za… ehm… nestojí za nič.
A PO TRETIE: Keďže som plytká a malicherná osoba, a ešte aj idiot, štve ma už len samotný fakt, že názvy všetkých piesní sú napísané čisto malými písmenami. Okrem MANTRA, tá je pre zmenu čisto veľkými. Neviem, kto tento trend začal, vídam to v poslednej dobe často, je to sprostosť, a mňa to irituje.

Viem, že tieto tri veci vám hovoria veľa o človeku, ktorý túto recenziu píše, preto vám dávam poslednú možnosť odísť, a nájsť recenzenta, ktorého budete mať radšej. Stále tu? Okej, ideme na to.

Album začína malým úvodom s názvom i apologise if you feel something. Je to len taký krátky interlude na úvod, ktorý má síce fajn atmosféru a pekne graduje, no je absolútne zbytočný.

Je to až MANTRA ktorá album poriadne odštartuje. Myslím, že tú sme už všetci počuli, a ja ju mám veľmi rád. Zapojenie Google Translate-u v refréne mi síce najskôr prišlo divné, no dostalo sa mi to pod kožu.

Nasleduje nihilist blues, ktoré bolo z nejakého dôvodu vypustené von ako singel len jeden deň pred samotným albumom. Pre mňa je pieseň sklamaním, keďže tam nie je asi ani jeden živý hudobný nástroj a aj vokály majú toľko efektov, že netuším, či to spieva Oli alebo Jordan. A aby toho nebolo málo, v polke vás prepadne EDM beat breakdown, ktorý bol naposledy cool ešte v roku 2013. Celé to znie ako nepodarený remix tej reálnej piesne.

in the dark je pohodová pop rocková pieseň, ktorá je síce fajn a celkom chytľavá, no ničím nevynikne. Gitara je v tejto piesni minimalistická, no čo hrá, tam sedí.

Nasleduje wonderful life, tiež vydaná už ako singel, príjemný alternatívny rock a asi najhlasnejšie gitary na celom albume. Pieseň sa mi páči, aj keď lyricky to je sprostosť. Interlude ouch je ďalšia zbytočnosť, a zvukovo tiež o ničom.

medicine, aj keď veľmi popová pieseň, sa mi veľmi páči, a to hlavne preto, že tie elektronické prvky (hlavne ten naprogramovaný kopák) nie sú až tak otravné, ako na iných piesňach. Veľmi sa mi páči refrén, nemám čo vytknúť.

Dve piesne, ktoré nasledujú, a to sugar honey ice & tea why you gotta kick me when i’m down? sú asi moje najobľúbenejšie (spolu s MANTRA), žánrovo je to taký pop rock/alternatívny rock. Znova ale narazíme na syntetizátori ktoré môžu byť zvukovo až otravné.

Čítať viac!
Systém Bose ShowMatch mal premiéru na galakoncerte Pavol Hammel a Prúdy!

fresh bruises je hudobný EDM potrat, vyhnite sa, ak máte možnosť. Je to len interlude, o nič neprídete.

mother tongue je ďalšia čisto popová pieseň, ktorá síce ako taká, nie je zlá, no je veľmi neoriginálna. Vážne, som si istý, že ten pre-chorus a refrén som už niekde počul, len si nie som istý kde (niektorí ľudia vravia, že im refrén dosť pripomína Africa od Toto). A neviem, čo je horšie, fakt že tá pieseň je tak predvídateľná a neoriginálna, alebo fakt, že je tak chytľavá, že si ju púšťam stále dokola (nenávidím sa).

heavy metal je pre ľudí, ktorý nadávajú, že kapela už nehrá metal. Aspoň teda lyricky. Inštrumentáciou to je dosť popové. Je to ale príjemné kopnutie do ľudí, čo chcú len „ten pravý tru kult metal,“ a mňa veľmi teší fakt, že to dosť ľudí naštve. Preto dávam palec hore. Featuring na tomto songu je ale tak nejak zbytočný a ten beatbox bridge ma tiež zrovna nenadchol.

Finišujeme s i don’t know what to sayktoré začne veľmi zaujímavo a hneď si získalo moju pozornosť, no tie elektronické prvky sú na niektorých miestach prehnané a nehodia sa tam. Celkovo je ale pieseň fajn, a je to jediný krát na tomto albume, čo počujem gitaru o ktorej verím, že bola reálne nahraná.

Záver: Aj pre niekoho ako ja, kto miloval That’s The Spirit,bol album ako taký dosť sklamaním.  Obzvlášť na prvé vypočutie, a radšej som piesne pred písaním tejto recenzie vypočul ešte párkrát. A stále si nie som istý. Kvalitou je to dosť roztrúsené, sú tu piesne, ktoré sa mi fakt páčia, a sú tu piesne, z ktorých mi je zle.

Vracať sa budem maximálne tak k polovici piesní, čo tu sú, ale mám pocit, že nie na dlho. Zvukovo to je niečo, čo obávam sa, nezostarne najlepšie, a časom to bude znieť až trápne. Už teraz niektoré aspekty znejú dosť zastaralo. Buď to, alebo meno BMTH vystrelí tento zvuk do mainstreamu, a môžeme sa „tešiť“ na desiatky ďalších kapiel, ktoré ich budú nešikovne vykrádať (pozerám na vás, Asking Alexandria).

Hodnotenie: 5/10

 

M.J.

To Top