Interview

Chocolate hole: Hudbu berieme ako relax, nejde nám o peniaze

Chocolate hole je kapela z okolia Piešťan, ktorej súčasnými členmi sú Erik Šintál a Tomáš Malovec. S istotou o nej môžeme povedať len to, že je dynamická. Zloženie sa často mení, štýl sa postupne mení a vyvíja… Sami o sebe tvrdia, že hrajú niečo ako besný punk, ale chcú zostať v prvom rade originálni, nezaškatuľkovaní a sami sebou. V rozhovore rozprávajú o novom klipe, pripravovanom EP, ale aj problémoch, ktoré ako kapela musia riešiť.

Chocolate hole… Prečo ten názov?

Tomáš: Hm.. To je dosť nechutné…
Erik:
To sa pýtajú všetci…(smiech) Chceli sme niečo iné, niečo originálne. Keď sme vznikali, mali sme veľa nápadov na názov, ale stále to nebolo ono… Okrem iného, sme chceli mať niečo spoločné so sladkosťami. A tak vzniklo Chocolate hole. Teraz už by som taký názov pre kapelu asi nevybral…

Ako kapela vznikla? Ako ste sa do nej dostali vy?


Erik:
Naši bývalí členovia Roman a Matúš hrávali u Matúša v pivnici. Basák a bubeník hľadali gitaristu. Tak ma raz zavolali, či by som nechcel prísť vyskúšať hrať gitaru. Ja som chytil gitaru, začal som hrať a tak vznikla kapela.
Tomáš: No a ja bývam na tej istej ulici ako Erik, takže keď im odišiel basák, Erik mi napísal, či by som nechcel hrať. Tak som si povedal, že to skúsim. A teraz sme tu…

Mali ste už pred tým nejaké hudobné skúsenosti?

Erik: Nie, toto je prvá kapela, ktorú som mal. Zloženie sa síce dosť často mení, ale som rád, že zotrvávame až doteraz.
Tomáš: Nie len zloženie, ale aj náš štýl sa dosť často mení. Do istej miery ešte stále… Často sa stáva, že skúšame pesničku a keď ju nahráme, znie úplne inak. Môj hudobný život je trocha pestrejší. Na strednej som spieval v trnavskom zbore Cantica Nova. V tej dobe sme skúšali hrať aj s chalanmi z gympla, ale to dopadlo dosť zle. Raz sme dokonca odpálili repráky… Nedokázali sme nájsť spoločný hudobný jazyk.
Erik: Minúta ticha pre repráky… (smiech)

Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?

Erik: Našu hudbu skladám hlavne ja, Tomáš sa potom prispôsobí…
Tomáš: (smiech)
Erik: No a je pre mňa dôležité, aby ma to bavilo. Píšem to, čo sa mi dobre hrá a dobre znie. Mám už na to pár griffov.

A texty?

Erik: Texty sú väčšinou veľmi pocitové, kritické… Snažím sa poukázať na niečo, čo mi v mojom okolí vadí. Textami vlastne prezentujem svoj vlastný názor.

Máte kapelu, ktorú považujete za svoj vzor?

Erik: Ani nie. My skôr chceme byť sami sebou. Dlho nás spájali s kapelou Blink 182, ale ja som nejak necítil, že by som chcel byť ako oni. Tak sme trochu pritvrdili náš štýl. Fanúšikovia nám neskôr začali písať, že už nie sme tá kapela, ktorá sme bývali, už nie ste ako Green day alebo Blink 182.. Bola to vlastne negatívna reakcia, ale mňa to skôr potešilo, lebo som naozaj nechcel byť ako niekto iný.
Tomáš: Myslím, že je celkom normálne, že v tvorení sa každá kapela snaží byť svojská… Kopírovať tvorbu niekoho iného je vlastne vykrádanie. Hudba musí ísť od srdca, inak sa robiť nedá.

Čím je teda vaša hudba špecifická, výnimočná, zapamätateľná,..?

Erik: Hmm… Jednoduchými refrénmi a hravými rytmami. (smiech)
Tomáš: Chocolate hole je extravagantná, výstredná a zároveň vtipná. Okrem toho je naša hudba kritická. Snažíme sa ostro poukázať na spoločenské problémy. Je to vlastne ako čokoláda s chilli. Áno, to sme… chilli čokoláda.

Zvyknete improvizovať?

Tomáš: Niekedy musíme. Tým, že nemáme stálych členov. Každý nový člen prináša do kapely niečo nové a je to počuť. Aj keď by sa snažil hrať tú istú pesničku rovnakým spôsobom, bude počuť, že to hrá niekto iný.

Už nejaký čas hráte bez bubeníka. Ako to riešite? Nechýba vám?

Erik: Chýba nám… Najčastejšie teraz hrávame s bicími z nahrávky, ako na našom poslednom koncerte. Práve teraz rozbiehame spoluprácu s jedným chalanom, ktorý hrá na synťák. Zatiaľ ho zapájame len do koncertov, tak uvidíme, ako sa osvedčí. Stále nám však chýba ten bubeník… Je to zložité. O bicie v nahrávkach sa nám stará Dušan Rybárik z Kingfisher Studios prod. S ním spolupracujeme už dlhšie. Okrem bicích našu hudbu aj mixuje. Na koncertoch s ním však počítať nemôžeme. Žije v zahraničí.
Tomáš: Bolo celkom stresujúce hrať s bicími z nahrávky. Je to relatívne nová vec, nevedeli sme, ako na to ľudia zareagujú… Obyčajný bubeník sa prispôsobí, ale do nahrávky sa treba trafiť. Tým vzniká veľký priestor na chyby. Našťastie, to dopadlo celkom fajn.

Čo považujete za svoj doteraz najväčší kariérny úspech?

Erik: Robili sme predkapelu viacerým známym kapelám, ako BijouTerrier, Alkehol, Horkýže Slíže… Teraz pracujeme na debutovom EP Otrok, ktoré bude úplne iné ako naša hudba doteraz. Bude tvrdšie, ale chceme tam dať aj jednu akustickú vec. Snáď sa to podarí.
Tomáš: Pre mňa je úspech, keď sa dokážeme za každou nahrávkou posunúť o kus ďalej. A tak sme čím ďalej, tým lepší.

Okrem EP, vám nedávno vyšiel aj prvý videoklip, ako vznikal?

Erik: O klip sa nám postaral náš priateľ Miro M. To bolo tiež celkom zložité.. Najprv sme u mňa doma v pivnici, kde vlastne aj teraz skúšame, poodťahovali všetok nábytok a celý ten priestor sme oblepili novinami. Potom sme to osvetlili a natočili. Keď už bolo všetko postrhávané a upratané, zistili sme, že toho materiálu máme dosť málo. Druhú časť sme dotočili v Hoste, v ruinách jednej ozdravovne.

Videoklip je k skladbe Peniaze. O čom je tá skladba?

Erik: Je to príbeh recidivistu. V piesni chceme poukázať na to, čo všetko dokáže človek spraviť pre peniaze. Celé je to o peniazoch…

Podelíte sa o nejakú zábavnú historku, ktorú ste spolu zažili pri nahrávaní alebo koncertovaní?

Erik: Kedysi dávnejšie, keď Tomáš s nami ešte nehral, sme mali jednu akciu. Zrazu k nám prišli neznámi taliani, že či by nemohli hrať s nami… Oni mali vraj dohodnutí koncert v tom klube, ale organizátor sa vyjadril dosť nejednoznačne a nechal ich čakať pred klubom. Nám to, samozrejme, nevadilo. Tak si s nami zahrali taliani, boli super a mali z toho veľkú radosť. To sa nestáva každý deň… Inak zažívame zábavné historky skôr po koncertovaní. (smiech)

Aké sú vaše ďalšie sny a plány? Čo by ste ešte chceli dosiahnuť?

Erik: Teraz sa chceme venovať hlavne nahrávaniu. Hudbu berieme skôr ako relax, nepotrebujeme silou-mocou preraziť. Samozrejme, keď sa niečo podarí, budeme radi, ale teraz pôsobíme skôr tak undergroundovo. Nechceme sa škatuľkovať.

Chocolate hole môžete sledovať na Facebooku a nájdete ich aj na Spotify alebo bandzone.cz.

Top slúchadlá
To Top