Novinky zo sveta hudby

David Kollar vydáva nový album THE SON!

David Kollar, ktorý tento rok dovŕši 30 rokov a vydáva sólový album THE SON.

Tento pomerne mladý gitarista sa stáva známy aj na Európskej scéne a to vďaka spolupráci s Nórskym gitarovým mágom Eivindom Aarsetom a jeho Sonic Codex Orchestra, spolupráci so svetovým bubeníkom Gergom Borlaiom (dnes už žijúcim v Barcelone), Andreou Ladanyi, Indiou Czajkowskou, Tadeuszom Sudnikom, Lenkou Dusilovou, Erlandom Dahlenom atď.

Pripravil hudbu k osemnástim filmom a siedmym divadelným predstaveniam (Jedno z nich pre Londýnske East Moon Theater).

Okrem toho je jedným zo zakladateľov medzinárodnej ARTRANCE PERFORMANCE a niekoľkých projektov ako KOLLAR/BORLAI electronic, Kollar & Czajkowska duo, KOLLAR/SUDNIK/CZAJKOWSKA, pohybové trio s Indiou Czajkowskou a Andreou Ladanyi a tak isto vystupuje sólo k videoprojekcii. Tento rok začal spolupracovať s fyzickým divadlom Debris Company.

Album THE SON je v poradí siedmy nosič, ktorý David vydáva. Tento krát to nieje jeho vlastný label “Mystery Stable” ako pri poslednom albume, ale opäť vydavateľstvo HEVHETIA, ktoré čoraz viac rozširuje svoju medzinárodnú distribúciu.

THE SON je sólový album na ktorom hrá David na elektrickej gitare, mandolíne so slákom a gamelane.

Na albume hosťuje Lenka Dusilová /CZ/, ktorá spieva v troch skladbách a India Czajkowska /PL/.


 

David o albume:

Album The Son som sa rozhodol nahrať začiatkom tohto roka, keď môj syn Davidko čakal na druhú operáciu.

Bolo to veľmi ťažké a bolestivé obdobie, ktoré som zároveň zobral ako výzvu posunúť sa niekam inam.

Nahral som pocity, ktoré boli vo mne a mojom okolí. Chcel som sa k albumu postaviť inak ako doteraz.

Použil som len elektrickú gitaru na ktorej som vyrobil všetky ruchy a zvuky, mandolínu na ktorej hrám slákom, Gamelan, hlas Lenky Dusilovej a Indie Czajkowskej.

Skladby vznikli na základe improvizácii, ktoré som nahrával vo Varšave v štúdiu Tadeusza Sudnika a neskôr v mojom štúdiu na Slovensku.

Výsledný materiál bol dlhší ako tri hodiny. Neskôr som z neho vybral cca 50min.

The Son

Eivind Aarset o albume:

Nakoniec sa z toho stal krásny a silný album plný identity a emócii od začiatku do konca. Je tam počuť obrovskú prácu s gitarou a gitarovým zvukom. David to urobil veľmi kreatívne a moderne. Celé je to veľmi dobre vystavané od začiatku do konca. Páči sa mi tiež, že tam David priznal šumy s ktorými veľmi dobre narába.

Pôvodne som chcel nejakým trackom prispieť aj ja, ale po vypočutí prvého finálu som zistil, že ma tam vôbec netreba. David urobil všetko čo tam má byť.

Peter Katina o albume:

Album The Son je osobitou umeleckou výpoveďou Davida Kollara, ktorá ponúka niekoľko významových rovín. Jednou z nich je prerod tohto prešovského jazzového gitaristu, pôvodne vychádzajúceho z dynamického rockového prejavu, na originálneho autora filmovej a scénickej hudby, až k nekompromisným autorským sólovým projektom, ktoré predstavujú syntézu rôznych žánrov a vplyvov, od výsledkov spolupráce s nórskym mágom Eivindom Aarsetom, cez krehké, premýšľavé gitarové fantázie, plné filozofického ponoru do hudby, až po ambientnú, suverénnu elektroakustickú prácu s modernými výdobytkami štúdiového zvuku.

Kollarova hudba na albume The Son prináša svet rozsiahlych, „opustených“, industriálnych zvukových polí evokujúcich severské experimentálne projekty, no i množstvo lyrických momentov a čistých melodických línií.

Jednotlivé skladby sa pohybujú v oblasti premenlivých, halucinogénnych plôch jemne sa vlniaceho zvuku, s občasnou príchuťou nostalgie, melanchólie a dokonca orientálnej exotiky (vokál Indie Czajkowskej).

Prúd statickej, alebo pomaly plynúcej, hustej zvukovej lávy však narúšajú a aktivizujú Kollarove nepokojné gitarové vstupy, poslucháča prebúdzajú z delirického „ópiového sna“ efekty, ruchy i náhle vpády bolestného ticha. Jeho hudba ilustruje intímny príbeh o vyložene fyzickej bolesti a hľadaní, ktoré na konci cesty nachádza svoje pozitívne vyústenie.

Možno si klásť otázky, či sú to vŕzgajúce dvere nemocničnej izby, pulzácia prístrojov premenená na signál núdzového volania o pomoc, alebo sterilný, tlmený šepot napĺňajúci depresívne priestory čakární, ktoré zachytáva Kollarova analyticky neúprosná zvuková perspektíva.

Je to strach o život blízkej osoby, modlitba alebo naopak, drzá „jóbovská“ vzbura voči vlastnej bezmocnosti pomocou avantgardných hudobných prostriedkov?

To, čo zachytáva táto rozsiahla mozaika, sú krásne vykreslené motívy, jasné farby zmiešané s temnými podtónmi modifikovaných zvukov a extrémnych odtieňov, stelesňujúcich akýsi spodný prúd podvedomia a výkrik hudobného vizionárstva.

Nech je to, ako chce, najlepšie je nechať sa unášať samotnou hudbou, ktorá rozoznieva tento príbeh bez slov…

Zdroj: Jozef Kukura

To Top