Recenzie

Ghost – Prequelle: fanúšikovia si prídu na svoje!

Po súdnych sporoch, kvôli ktorým bola odhalená identita frontmana, boli všetci zvedaví, čo nové nám kapela predstaví. Pred vydaním albumu sme dostali len dva single Rats Dance Macabre. Toto rozhodnutie rozhodne chválim. Pri poslednom albume Breaking Benjamin sme dostali jeho polovicu ešte pred tým, než vyšiel, a človeka to nútilo zamýšľať sa, či tam niečo prekvapujúce vôbec ešte zostalo. Navyše, dva single urobili dosť. Pekne nám ukázali, aký zvuk bude album mať, a fanúšikov rozhodne nenechali chladnými.

Ako to teda dopadlo? Album začína songom Ashes, čo je v podstate len intro pre celý album. Nasleduje už vyššie spomínaný prvý singel Rats. Tomu sa nedá nič vytknúť. Ríf je chytľavý, rovnako ako aj melódia. Od druhého refrénu pribudli v pozadí Oooh (lepšie to napísať neviem, sorry) vokáli, ktoré rozhodne urobili pieseň ešte lepšou. Sólo nie je nič špeciálne, ale nádherne tam sedí.

Nasleduje Faith, ktorý sa prikláňa k tvrdšiemu žánru, čo je jasné už od začiatku. Gitarové harmónie sa križujú a vy viete, že vás čaká pekelná jazda. Znova skvelá melódia, a obzvlášť malé momenty, keď stíchnu všetky nástroje vyznejú skvelo, rovnako aj dávkovaný refrén „Faith. Is. Mine.“ Gitarovo rozhodne najzaujímavejšia vec na albume. Rovnako aj najtvrdšia. Veľké plus pre ten temný, teatrálny bridge.

See the Light je zvukovo niečo ako temný pop. Niečo ako druhý singel Dance Macabre. Je to ale pomalšie, taká mid-tempo balada. Tobias Forge (teraz už to môžeme napísať, však?) povedal, že na tomto albume chcel dať viac priestoru piánu a toto je prvá pieseň, kde je naozaj prominentné. Klávesové sólo, nie je u Ghost ničím nezvyčajným, a tu, v spojení s gitarou znie naozaj skvelo. Zaujímavo vyslovené „Drink me“ vám bude, aj vďaka melódií, vrčať v hlave celý deň.

Miasma je prvá inštrumentálka, ktorú dostaneme (čaká nás ešte jedna). Na moment som zostal sklamaný, keďže album mal skvelý rozbeh. Chvíľu som sa pohrával s myšlienkou pieseň preskočiť, no odolal som. Melódiu majú na starosti najmä klávesy, miestami sa k nim pridá gitara. Po tretej minúte sa ale tieto dva nástroje začnú striedať v sólovaní a skutočná sranda ešte len začína. Nasleduje totižto saxofón, a ten si pre mňa v tejto piesni ukradol prvé miesto, škoda len, že ho tam bolo tak málo.

Nasleduje náš druhý singel Dance Macabre. Je to v podstate pop rocková pieseň, len v temnejšom podaní. Taká ABBAgitarami. A ja to žeriem. V podstate, celý album by sa dal zhrnúť ako niečo vyprodukované satanistickou ABBOU. A myslíme to v dobrom. V takomto duchu sa nesie väčšina albumu. Aj keď dostaneme tvrdšie piesne, vždy sa kladie veľký dôraz na melódiu, nádych teatrálnosti a takmer ku každej piesni môžete aj tancovať. Slovná hračka v refréne „bewitch“ (očarovať), ktorá je použitá veľmi chytrým spôsobom, kedy by sa dala interpretovať aj ako klišé „be with“ je nádherným žmurknutím na fanúšika, že aj keď idú popovejšie, identita kapely stále zostáva.

Pro Memoria začína nádherným orchestrom. Kúsok z piesne ste mohli počuť v jednom promo videu, ktoré kapela vydala. Pieseň pôsobí až jazzovým dojmom, spojeným s niečím, čo by sme mohli počuť v muzikáli. Čo je zaujímavé, je že sa mi viac páčia verše, než refrén, ktorý mi príde trocha odfláknutý. Avšak, pieseň stále zaujme, obzvlášť orchestrálne prvky znejú nádherne.

Witch Image je asi jediná pieseň, ktorá ma neoslovila. Melódia je stále skvelá, aj hudba. Ale verše mi nejako nesedia s refrénom. Ten je veľmi vydarený, no verše to u mňa trocha kazia. Druhým refrénom však pieseň naberie života, a rozbehne sa to. Gitarové sólo možno zbytočne natiahnuté. Pieseň sa z väčšej časti skladá najmä z refrénu, čo je plus, a trvá len tri a pol minúty. Pochvalu si rozhodne zaslúžia bicie.

Helvetesfönster je druhá inštrumentálka. Táto znie už od začiatku zaujímavejšie, než prvá. Zahŕňa aj melódiu z piesne Pro Memoria. Pri tejto inštrumentálke som naozaj dostal pocit, že by som mohol sledovať šialenú scénu niekde v divadle na javisku, zatiaľ čo toto by hralo v pozadí. Veľmi dobre vymyslené, prechádzame medzi rôznymi náladami (scénami?) a piáno neskôr strieda akustická gitara, ktorú nahral Mikael Akerfeldt z kapely Opeth.

Na záver nás čaká Life Eternal. Balada, ktorej sa nedá nič vytknúť. Znova sa kladie dôraz na piáno, ktoré okrem akordov dopĺňa aj melódiu. Na rozlúčku to je rozhodne skvele vybraná pieseň, obzvlášť ku koncu spievané „Forever“ je veľmi pekne vymyslené, so všetkými vokálmi a nástrojmi v pozadí.

Záver: Skvelý album, po ktorého vypočutí som chcel viac. Ani raz som sa nepozrel na hodinky, rozmýšľajúc, kedy bude koniec. Aj najslabšie momenty albumu (Miasma, Witch Image) sú dosť zaujímavé na to, aby som si ich sem tam vypočul. Zvukovo je to niečo nové, to áno, ale identitu Ghost si to zachováva.

Hodnotenie: 9/10

Top slúchadlá
To Top