Viac...

Modrý jazyk skupiny Billy Barman nie je len pre jednofarebných

Akoby sa nič nezmenilo. Metafory sú stále originálne, pokusy o pretlak indie-rocku na Slovensko stále prítomné a Juraj Podmanický – charakteristický prvok skupiny sám o sebe neubral na svojej energickosti. Napriek tomu sa niečo muselo stať. „Barmani“ sa zrazu dostali do medzipriestoru alternatívy a mainstreamu. A tam je pre kapelu s druhým albumom najkrajšie.

Nie je ničím prekvapivým, keď sa silnému debutantovi druhým albumom už nepodarí presvedčiť fanúšikov. Príjemným šokom býva skôr opak, a ten nám skupina Billy Barman práve predostiera. Naznačil to singel Traja. Ten uvidel svetlo rozhlasového sveta krátko po fámach o konci skupiny. Uzemnená a pohodová rozprava o láske dvoch mladých ľudí, ktorých po celý čas prenasleduje Grigorov by si jeden mohol predstaviť aj v éteri na Britských ostrovoch. Samozrejme odmysliac si tematickú spriaznenosť so socializmom na Slovensku a celkovo slovenčinu.

Svetová Ema v Dunaji

Opätovným priložením ruky producenta Mareka Rakovického k dielu to inak ani nemôže byť. Produkcia Modrého jazyka znie oveľa svetovejšie a robí z partie okolo Jozefa Vrábla s Jurajom Podmanickým konkurenciu na európskej úrovni. Paradoxom je, že práve potenciálne moderná folklórna Strmá voda by v tejto konkurencii obstála najviac.

Návštevníci práve čítajú:
Festival na zámku: Sľubujeme menej ľudí a veľké koncerty IMT Smile, Jany Kirschner či Korben Dallas

Postupne ako príbeh o spustilej Eme graduje, stupňuje sa aj hudobný podklad. Kým sa jej druh Alex nechce pomstiť, je začiatok skladby minimalisticky klavírny s pomalým vyústením do gitarového refrénu. Tu sa hudba, ale aj veci začínajú viac vykresľovať. Postupne v prechode pritlačí na prejav aj spevák a dostavia sa zimomriavky.

Najprv pomaly, potom zrýchliť

Aj keď možno nie v takej miere, v podobnej štruktúre sú vystavané aj ostatné skladby. Väčšinou sa tvorcovia albumu vyhrali s rytmikou a začínajú decentne. Až potom skladby ako Absint či  Mama zrazu zmenia tempo a rytmus a prejdú do éterického vyvrcholenia s popevkami á la Coldplay.

Iným príkladom sú akustické Vrkoče, ktoré sa vymykajú tejto koncepcii avšak aj bez nej sú plnohodnotnou súčasťou tracklistu. Decentnosť je od začiatku do konca a vo svojej podstate je to tiež niečo iné pre tento album.

Modrý jazyk je pre každého milovníka hudby. Nachádza sa medzi alternatívnou hornou perou a spodnou mainstreamovou. Nemá presný tvar ani štruktúru. Dokonca naň neplatia žiadne medicínske doteraz známe teórie. Presne to je to, čo chýba mnohým umelcom. Neseparovať svojich fanúšikov, len ich zbierať.

To Top