Zaujímavosti

Príbeh: Ako si chalan z Rače zahral s legendárnym Alexim Laihom

Jeden z najlepších metalových gitaristov sveta Alexi Laiho zo skupiny Children of Bodom sa rozhodol, že Námestie senátu v Helsinkách zmení na najväčšiu hudobnú arénu sveta. V lete 2015 sa rozhodol, že dá šancu stovke najlepších gitaristov na svete zahrať si s ním na jednom pódiu.

A tak sa začalo šialené posielanie tisíciek videovizitiek všetkých fanúšikov kapely, či skvelých gitaristov. Nechýbal medzi nimi ani Onrej Hronský z Rače. Ondrej sa napokon objavil aj vo finálnej 100 člennej zostave, ktorá si na ostro sledovanom koncerte zahrala. A náhodou sa metalová show 100GuitarsFromHel uskutočnila priamo na jeho narodeniny.

Ako dlho hráš na gitare, v akej skupine a prečo si sa rozhodol prihlásiť?

Na španielke som začal hrať od šiestich rokov a tej som sa venoval 4 roky. Začal som sa venovať elektrickej gitare a tej sa venujem aj teraz. Pôsobil som polroka v skupine Anathor, s ktorou nám to bohužiaľ nevyšlo a rozpadli sme sa. Momentálne nie som v žiadnej kapele. Keď som zbadal súťažný riff (krátku časť zahranú na gitare) povedal som si: ,,Tak toto je pecka”. Mojím snom bolo hrať pred obrovským davom fandov a tak som sa pustil okamžite do cvičenia riffu a v priebehu troch či štyroch dňov som ho zahral minimálne dvesto krát. Ďalšou motiváciou bolo pre mňa, že som si mohol splniť další sen a to navštíviť kolísku metalovej hudby, Fínsko.

Ako prebiehal nácvik a samotná akcia 100 guitars from Hel?

12. Augusta sme mali prvý meeting a hneď potom nasledovala prvá skúška v obrovskej miestnosti v bývalej fabrike na výrobu káblov. Keď som vstúpil do miestnosti, na zemi sme mali každý jeden hrací aparát. Stačilo si len nájsť miesto a potom už len zapojiť gitarový kábel a nastaviť si svoj zvuk na aparáte. Bol som trochu zmätený, pretože nie je sranda keď sto gitaristov naraz nastavuje zvuk. Mal som problém počut svoj aparát, ale za pár minút sa mi to podarilo a čakal som na pokyny zvukára. Keď bolo všetko pripravené, začul som rev, hukot, pískot a tlieskanie rúk iných chalanov a to znamenalo jediné. Alexi Laiho vystúpil pred nás a pozdravil nás svojím piskľavým hlasom. Predstavil nám ostatných členov kapely, ktorá s nami trénovala pesničku. Všetci sme stíchli a napäto sme počúvali dielo, ktoré pre nás zložil Alexi Laiho. Pesnička trvala necelých pätnásť minút.

– Riffy, ktoré boli použité v pesničke sme mali trénovať po celý Júl. Boli sme rozdelení do piatich skupín a každá skupina mala svoje vlastné riffy, teda zahratie pesničky veľký problém nebol. Ďalší deň nás čakala ďalšia skúška, na ktorú som sa veľmi tešil. Nasledujúci deň sme sa mali stretnúť na námestí a mali sme mať zvukovú skúšku pred vystúpením. Prebehla hladko a neostávalo nič iné ako len čakať na piatu hodinu poobede. Každá minúta bola ako hodina a mne sa zdalo, že piata hodina nikdy nenastane, ale nakoniec som sa dočkal a natešený som vstúpil do zákulisia a opakoval som si pesničku. Keď som zbadal pätnásťtisícové publikum, začali sa mi od strachu triasť kolená. Jeden gitarista z Talianska si všimol moju nervozitu a povedal mi, že na pódiu mám relaxovať a pokúsil som sa myslieť na to. Stres opadol a nastúpili sme na pódium. Začali sme hrať a cez vystúpenie som sa dokázal tak perfektne uvoľnit, že som tomu ani ja sám nemohol uveriť. Nikdy v živote nezabudnem na tento skvelý pocit.

Všetky náklady si si platil sám? – Áno platil, ale podľa mňa to stálo za to.

Stretol si sa aj s hlavnou hviezdou Alexi Laiho prípadne s ním prehodil pár slov? – 13. Augusta sme po skúške mali meeting s Alexim. Postavili sme sa do rady a čakali sme až na nás dôjde rad. S Alexim som si podal ruku, podpísal sa mi na gitaru, odfotil som sa s ním a spýtal sa ho, či mi nedá jeho gitarové brnkátko. Bohužiaľ nemal pri sebe ani jedno. Alexi mi začal rozprávať komplimenty na stránku farby mojej gitary a ja som sa z toho tešil, keďže nikto iný nemal krikľavo zelenú gitaru. Stretol som ostatných členov kapely Children of Bodom, v ktorej Alexi pôsobí. Ďalej som spoznal ľudí zo všetkých kútov sveta. Argentína, USA, Kanada, Rusko, Čína a mnoho iných krajín. Všetci boli priateľský a prehovoril som s nimi pár viet ohľadom celej akcie.

Čo by si chcel v hudbe dosiahnuť?

Chcel by som sa ňou živiť, zarábať si ňou a pri tom sa ňou baviť. Nebude to jednoduché, ale každý deň usilovne trénujem, aby sa mi toto prianie naplnilo.

Pridať komentár

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

To Top