Viac...

Starostlivosť nie len o saxofón

Kto veľa cvičí, nástroje ničí – to je obľúbený mýtus hudobných adeptov, ktorí hľadajú výhovorky a dôvody prečo necvičiť. Pojem mýtus, som použil zámerne, pretože mnohé klasické hudobné nástroje sa paradoxne viac poškodzujú práve tým, že sú dlhodobo nepoužívané. Skúsení muzikanti používajú výraz „vyhratý“ nástroj. Azda najpoznateľnejšie je to pri sláčikových nástrojoch, zvlášť u huslí. Rezonanciou telo nástroja pracuje, mení sa jeho štruktúra a stáva sa vláčnejším. Je známe, že sú vzácne nástroje, ktoré niekto vlastní výlučne pre investíciu, nie kvôli hraniu. Investori ich uložia podobne, ako si ukladajú cennosti do sejfov v bankách. Ak sa však ale takéto husle dlhodobo nepoužívajú, drevo „skostnatie“ čím stráca na kvalite zvuku. Preto sú aj špeciálne úschovne, kde je zamestnaný človek, ktorý z času na čas takéto husle vyberie, pohrá na nich a následne ich uloží späť.


Objetivo

V prípade dychových nástrojov vyrobených z kovových zliatin je možno polemické hovoriť o vplyve rezonancie na materiál, no predsa sa podobný jav dá vypozorovať aj tu a farba tónu tiež záhadným spôsobom hraním akoby dozrievala. Možno len menej výraznejšie. Na druhej strane kvôli korózii a oxidácii kovových častí je aj životnosť takýchto nástrojov o čosi kratšia. Saxofóny a klarinety, ale aj iné dychové nástroje s klapkovou mechanikou majú tesniace vankúšiky – podlepky. Práve táto časť je najcitlivejšia na poškodzovanie  tým, že sa nástroj dlhší čas nepoužíva. Podlepky sa vyrábajú z jemnej tenkej kože, ktorá časom vysychá a tuhne.

Prejaví sa to po čase, keď stratou elasticity dochádza k netesnostiam. Pri pravidelnom hraní naopak koža privykne na systematické zvlhčovanie prirodzenou vlhkosťou dychu. Čo ale tiež týmto nástrojom škodí je kondenzát, ktorý sa v nástrojoch dýchaním hromadí. Z neho vzniká oxidácia a usadeniny, ktoré môžu časom niektoré časti doslova až rozleptávať. Ako je to možné? Podľa toho, čo konzumujeme sa mení aj pH v našom tele, teda aj v ústach a dychu. Z hodín biológie a chémie vieme, že ak je hodnota pH nízka, prevažujú kyseliny. No a čím vyšší podiel kyselín v kondenzáte (slinách), tým intenzívnejší a agresívnejší útok na dychový hudobný nástroj.

Toto sú základné dôvody, prečo je potrebné po každom hraní nástroj vyčistiť a utrieť do sucha. Z vonkajšej strany je to jednoduchšie. Použitím savej handričky sa treba posnažiť dostať čo najbližšie ku všetkým tónovým otvorom. Mnohí si myslia, že takéto utieranie je výlučne kvôli estetickosti a vizuálnemu dojmu. Preto vnútorné časti nástrojov opomínajú. Dokonca na nejakých hudobných fórach som sa dočítal, že pchať niečo do vnútra saxofónu je barbarstvo a preto treba pozostatky kondenzátu len opatrne vyklepať. Nakoľko robím opravy a servis saxofónov, denno denne vidím, aké rozdiely sú medzi vytieraným a nevytieraným nástrojom. Nemôžem preto súhlasiť s takými tvrdeniami, no zároveň musím jedným dychom dodať, že si treba dobre rozmyslieť čím vytierať. V žiadnom prípade by som nepchal do saxofónu nič ostré ani nič tvrdé.  Na trhu sú bežne dostupné vyteráky z jelenice, ktoré odporúčam každému saxofonistovi. Následne je vhodné použiť savé papieriky na utretie podlepiek. Sú dostupné v každých dobrých hudobninách, no prípadne účel splnia aj cigaretové papieriky. Tie je potrebné zasunúť medzi podlepku a tónový otvor, privrieť klapku a následným vytiahnutím papierika sa kvapky kondenzátu utrú. Tesniace a tlmiace časti majú žiaľ obmedzenú životnosť, ale dajú sa vymieňať. Toto je už náročnejší úkon, ktorý sa robí špeciálnymi termo technológiami vyžadujúcimi znalosti, zručnosť, ale aj špeciálnejšie vybavenie. Preto v prípade vážnejších problémov odporúčam obrátiť sa na odborný servis.

Peter Beniačik www.saxofonservis.sk

Štýlové retro ponožky
To Top
Do NOT follow this link or you will be banned from the site!