Teória
žiadne hodnotenie

Teória navyše: Výrazové prostriedky a melodické ozdoby

Artikulácia je u každého hudobného nástroja jedným zo základných výrazových prostriedkov. Melodické ozdoby do istej miery menia melódiu, rytmus a harmóniu skladby, dodávajú teda skladbe živosť a pôvab, dokresľujú nálady, vytvárajú alebo zdôrazňujú prízvuk. Melodické spôsoby môžu priemernú skladbu urobiť výnimočnou a naopak, pri zabudnutí na ne sa môže aj najlepšia melódia zdať nejasná a nevýrazná.

Pizzicato je špeciálny druh úderu, prebratý z techniky hry na sláčikové nástroje, kde znamená tvorbu tónu brnkaním ľavej alebo pravej ruky. Gitarové pizzicato označované skratkou pizz., sa často používa v sólovej hre. Rozoznávame dva spôsoby pizzicata, prvý spôsob je tzv. otvorené pizzicato- spočíva v tom , že pravá ruka nemení svoje postavenie a tóny tvoríme normálnou technikou hry. Zavrené pizzicato- pravá ruka musí zmeniť svoju polohu. Hrana dlane s predĺženou hranou malíčka sa pritisne na vymeniteľný pražec kobylky tak, aby tlmila struny. Potom sa dlaň ruky skloní smerom k strunám (zavrieme ruku) tak, aby palec a ukazovák mali dostatočnú voľnosť v pohybe

Staccato je spôsob hry , kedy sa prst pravej ruky ihneď po zaznení tónu vracia späť na strunu a tlmí ju.

Portamento sa hrá podobne ako staccato, ale strunu tlmíme už po zaznení tónu, tón znie dlhšie ako u staccata.

Legato znamená viazane (tóny na seba naväzujú bez prerušenia a bez nasadzovania), ale pre gitarovú techniku je to tiež označenie pre techniku ľavej ruky. Podľa smeru postupu rozoznávame legato vzostupné( úderné) a legáto zostupné (odťažné). Hrajú sa tak, že pravou rukou nasadíme len prvý tón, a ďalšie tóny spojené oblúčikom zaznejú po dopade prstov ľavej ruky na hmatník alebo naopak po odtiahnutí prstov od hmatníku. Legátom môžeme hrať aj tri a viac nôt.A hráme ho taktiež úderom prstov ľavej ruky na hmatník. Legato sa dá hrať aj v dvojhlase. Legáto je základ pre hranie melodických ozdôb založených na rýchlej zmene tónov, ako sú napríklad obal, nátryl, mordent alebo príraz.

Glissando (taktiež sklz, anglicky slide) znamená skĺznutie z jedného tónu na druhý tak, že výška tónu sa mení plynule. Hráme ho tým spôsobom, že jedným prstom ľavej ruky zídeme alebo vyjdeme na hmatníku od jedného tónu k druhému a ten zahráme v pravej ruke, poprípade ho necháme zaznieť bez nasadenia. Glissando sa dá použiť aj v trojhlase, štvorhlase, alebo akorde.

Vibrato (značí sa vibr.) sa dá hrať dvojakým spôsobom- hojdaním ľavej ruky (poprípade prst na hmatníku v smere strún(horizontal vibrato) alebo miernym preťahovaním struny samotným prstom ľavej ruky v smere kolmom na struny (Vertical vibrato), poprípade je ešte aj tretí spôsob týchto dvoch techník využívaný skôr už u elektrickej gitary spojením týchto dvoch techník, prst na hmatníku opisuje kruh pri ohýbaní tónu (circular vibrato). Tieto techniky sa používajú prevažne v pomalších tempách pre ozvláštnenie dlhších tónov.

Flažolety vzniknú skrátením kmitajúcej dĺžky struny v mieste kde sú optimálne podmienky pre vytvorenie uzla kmitania. Najlepšie znejú v polovici, tretine, štvrtine, pätine a šestine dĺžky struny. Ľahko sa dotýkajúci prst sa musí po vytvorení uzlu vzdialiť od struny, inak by zabránil vzniku amplitúdy struny. Na klasickej gitare môžeme tvoriť prirodzené alebo umelé flažolety. Prirodzené flažolety tvoríme na prázdnych strunách ( najčastejšie na 12., 7., Alebo 5. Polohe).

Pre vznik prirodzeného flažoletu sa musíme dotknúť na mieste pomeru struny spodnou časťou bruška prsta (nie špičkou)- dosiahneme tým väčšej istoty a čistoty pri tvorbe flažoletu.  Pre vznik umelého flažoletu sa bruškom natiahnutého ukazováku pravej ruky zľahka dotkeneme struny v mieste uzlu a nechtom palca tej istej ruky súčasne urobíme úder, prípadne brnkeme strunu prstenníkom alebo malíčkom.

Tremolo je hudobný pojem pre rýchle striedanie tónu rovnakej výšky. V praxi používame predovšetkým jednohlasné tremolo. Avšak v gitarovej literatúre sa taktiež vyskituje tremolo na melodických strunách ktoré je dvojhlasné aj trojhlasné. Techníka hry pravej ruky pri tremole je taká, že na gitare brnkáme rýchlym, avšak pravidelným opakovanáím striedavého úderu dvoma, alebo troma prstami technikou tirando (bez dopadu).

Palec hrá ľahkým dopadom len ťažké doby, ostatné hrá bez dopadu. Tónový rozsah hry palcom býva od basovej struny E, po tóny na melodickej strune h. Ak chceme hrať palcom výrazné forte, musíme ho postaviť tak aby bol voči nástroju takmer kolmo. Pri hre v piane palec položíme viac paralelne v smere strún a hráme jeho bruškom. Poznáme dva druhy tremola, a to melodické tremolo a akordické tremolo arpeggio. 

Poklep je špeciálny druh úderu pravej ruky , ktorým sa napodobňuje zvuk perkusií,. V notách býva taký usek označený prerušovanou čiarou a slovami: Golpe (rana), Percussión (úder), Tabalet (silnejší úder), Tambora (najsilnejší úder) Podľa miesta , kde je poklep prevedený, rozoznávame poklep s určitou alebo neurčitou tónovou výškou. Slovný výraz neudáva o aký druh poklepu ide. To sa dá poznať iba z notového zápisu. Konkrétna tónová výška je vždy vypísaná bežným notopisom, neurčitá sa označuje krížikom s príslušnou rytmickou hodnotou. V obidvoch prípadoch sa vždy uvádza slovný výraz, alebo taktiež skratka „G“.

Pri poklepe s určitou tónovou výškou ho vytvoríme úderom palca, ktorý vykonávame postrannou časťou (hranou) palca do strún tesne pri kobylke. Samotný úder vychádza z krúživého a energického pohybu ruky v zápästí. V okamihu dotyku so strunou musíme palec stiahnuť ihneď späť.Môžeme ho taktiež robiť aj hranou prstov pravej ruk

Pridať komentár

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

To Top