Recenzie

Tremonti – A Dying Machine – metalový perfekcionizmus (gigantická recenzia)

Že Mark Tremonti je gitarový génius, je už každému jasné. Tento krát sa so svojím sólovým projektom rozhodol veci ale trocha pozmeniť. Namiesto obyčajného tvrdého albumu sme dostali príbeh. Príbeh, ktorý dokonca vyjde aj ako kniha, s rovnakým názvom. Mark je, ako sám priznáva, veľký knihomoľ a toto bol jeho sen.

Príbeh sa odohráva na prechode ďalšieho storočia, kedy sa ľudia a umelo vytvorené bytosti nazývané „Schránky“ (v orig. Vessels) snažia spolunažívať. Hlavnou postavou je muž, ktorému zomrie žena, a tak si nechá jednu takúto schránku vytvoriť a naprogramuje jej mozog aby ho nadovšetko milovala. Lenže časom ho to omrzí a začnú sa diať zlé veci. Viac detailov Mark neprezradil, knihu si budete musieť prečítať. Teraz však k albumu!

Album začína songom Bringer Of War, ktorý už podľa názvu vyznieva veľmi agresívne. A je to klasický Tremonti. Tvrdý ríf nádherne doplňujú bicie. Aj keď refrén je jeden z tých slabších, čo sa tohto albumu týka, stále to je veľmi kvalitne napísaná vec. O tejto piesni sa vie, že je písaná z pohľadu jednej zo Schránok, ktorá chce na ľudstvo priniesť vojnu. Jedno, čo vám je už pri prvej piesni ale jasné, je že Mark sa viac sústredil na melódiu a príbeh a trocha poľavil zo svojho divokého hrania, čo piesni len prospieva. Samozrejme, sólo nemôže chýbať, a ríf z bridgu, ktorým song aj končí je najtvrdšou časťou piesne.

Presúvame sa k From The Sky. Po silnom štarte teraz pridávame ešte viac plynu. Nikto iný než Mark by nebol schopný zložiť tak tvrdý ríf, ktorý trasie stenami, a do toho spievať tú úplne najnádhernejšiu melódiu. Aj keď refrén je len „Oooh,“pieseň sama o sebe je viac než skvelá. Bridge mi tam síce trocha nesedí, no rozhodne to je jedna z mojich obľúbených. Táto pieseň vám ako prvá ukáže, že Markove vokály sa posunuli od posledného albumu o niekoľko úrovní vyššie.

Nasleduje A Dying Machine, čo bola prvá pieseň, ktorá nám z albumu  bola predstavená. Rozhodne je to nádherným zoznámením s celkovým príbehom. Tvrdé časti sa striedajú s jemnými ako sa dve hlavné postavy spolu rozprávajú. Dá sa predpokladať, že ide o muža a jeho Schránku, ktorú si nechal postaviť, avšak, zatiaľ je to stále neisté. Pieseň má žánrovo bližšie k progresívnemu metalu, zamrzí absencia sóla, avšak na kvalite piesne to neuberá. Ako najdlhšia pieseň na albume to je šesťminútová šialená jazda, ktorá na prvé vypočutie možno trocha zmätie, no rýchlo si získa vašu pozornosť.

Trust je niečo, čo sme od Marka ešte nepočuli. Je to post-grunge balada pripomínajúca skôr starý Nickelback. V tejto piesni naozaj nečakajte nejaké gitarové zázraky, no ako som povedal, príde mi to ako najsilnejšia stránka tohto albumu. Mark zľavil, keď to bolo treba, a pridal v ten správny moment. Bridge je nádherný, vedľajšie vokály rozhodne pridávajú na kráse. Pieseň, ak dostane priestor, môže byť v rockových rádiách veľkým hitom.

Po pomalšej piesni nás čaká jedna z najtvrdších piesní na albume, Throw Them to the Lions. Pri tejto sa Mark vybláznil naplno. Z piesne je cítiť agresiu, ako dnešné kapely vedia predviesť už zriedka. Piesni sa nedá nič vytknúť – máte šialené rífy, parádne sólo a refrén, ktorý vám bude v hlave znieť ešte pekne dlho.

Make it Hurt je asi moja najobľúbenejšia. Ríf počas verša je neskutočný, refrén silný, priam epický. Markovo spievanie si ma v tomto songu získalo úplne, a celé mi to príde ako Metallica na steroidoch. Gradácia počas bridgu mi rozhodne priniesla úsmev na tvár a po tejto piesni som sa už začínal pýtať, či tu vôbec budem počuť niečo, čo sa mi nebude páčiť.

A znova sme v jemných vodách. Traipse je z väčšej časti akustická pieseň, avšak počas refrénu dostaneme poriadnu dávku skreslených gitár.  Jemná aj tvrdá časť spolu tvoria nádhernú atmosféru. Textovo je to rozhodne jeden z mojich favoritov. Okrem toho už nejdem chváliť, pretože pieseň obsahuje všetko, čo som pochválil už na predošlých piesňach.

The First The Last je perfektná pop-rocková balada. Áno, viem, Mark robí pop-rock, avšak, robí ho naozaj perfektne. Dávka emócií, ktorú z tejto piesne dostanete je neskutočná, a ja sa priznám, že som ani neveril, ako moc ma chytila. Mark si dal so zaľúbenou piesňou pekne načas, keďže to je prvá, čo kedy napísal, avšak stojí za to.

A Lot Like Sinnás vracia k trash metalovým rífom a poriadnemu treskotu. Verš vás ovalí takou energiou, že keď sa k tomu pridá refrén, nenechá vás to pokojným. Pieseň obsahuje asi môj obľúbený kúsok textu: Scars that only the years provide, They become your reasons to fight.Vážne, môže byť tento album ešte lepší?

Áno, môže. Nasleduje totižto najtvrdší klenot tohto šperku, The Day When Legions Burned. Čo k tomu napísať? Pieseň je perfektná! Ríf má v sebe toľko sily, že by mohol búrať mosty (Nie steny, mosty… Pretože Alter Bridge… Ja viem, zlý pokus o vtip). Znova nám tvrdosť doplňuje nádherná melódia. A sólo? Čo čakáte? Je to niečo, nad čím strávite stovky hodín, snažiac sa to naučiť, než si uvedomíte, že Mark je proste iná trieda.

Nasleduje posledná jemná zástavka, As The Silence Becomes Me. Znova veľmi emotívny plač o pomoc, niekoho, kto sa cíti stratený. Text v refréne All I ever wanted was a friend of mine to take the time hovorí za všetko. Znova nám je odoprené sólo, no úprimne, nebolo tam ani potrebné.

Metalová pieseň v durovej stupnici? Prečo nie! Take You With Me je presne to, no svoju tvrdosť si zachováva. Markove vokály sú hviezdne a refrén chytľavejší, než čokoľvek iné, čo by ste počuli v popovom rádiu. Takisto, moje obľúbené sólo!

Desolation, aj keď predposledným trackom na albume je technicky poslednou piesňou. Vieme, že hovorí o konci príbehu daného muža, o ktorom sa viac dočítame v knihe, no podľa textu je zrejmé, že happy end to veru nebude. Pieseň začína zjemna no postupne naberie na sile. Na koniec sa s nami rozlúči už len inštrumentálka Found, ktorá je pekným doplnkom k celkovému albumu.

ZÁVER

Album je síce dlhý (hodina a jedna minúta), no nikdy vás neomrzí. Po inštrumentálnej stránke je to perfektné ako vždy. Mark sa ako vokalista veľmi zlepšil, čo ma príjemne prekvapilo a jeho vokály naozaj nemajú chybu. Melódie sú skvelé, tak isto aj text. Žiadny scream, žiadne prehnané breakdowny, klasický hard rock/heavy metal urobený poriadne. Je to perfektný metalový album, ktorý vďaka melódiám osloví aj ľudí mimo tohto žánru.

Hodnotenie: 10/10

AUTOR: M.J.

Pridať komentár

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

To Top